Hlupáci zo ZŠ Oriešková

Autor: Štefan Hocko | 25.5.2016 o 14:33 | Karma článku: 3,71 | Prečítané:  1149x

Vidieť za všetkým zlom v krajine oligarchiu a partokraciu je naozaj jednoduché a pohodlné. No obviňovať zo všetkého politické strany nie je fér.

Nie je potrebná zvláštna jasnozrivosť aby bolo vidieť, že medzi politikmi a niektorými podnikateľmi vládnu nadštandardné vzťahy, a že tieto vzťahy platíme z našich daní. Dá sa povedať, že mnohí politici sa občanom odcudzili a predávajú sa lepšiemu kupcovi.

Otázka je, kto sa prvý komu otočil chrbtom? Politici občanom alebo občania politikom?

Po nežnej revolúcií Slováci získali možnosť slobodne sa združovať v politických stranách a vychovávať si svojich lídrov. Ak sa pozrieme na počty straníkov, zistíme že túto možnosť využilo málo ľudí, aktuálne máme v parlamente strany s 28-tisíc členmi dokopy. Oproti 4,4 milióna oprávnených voličov je to tesne nad pol percenta, čiže skoro trikrát menej než v Nemecku alebo Česku.

Zdroje: výročné správy slovenských politických strán 2010, 2012 a 2014 a volebné stránky Štatistického úradu, Lukáš Rieger o českých stranách tu, Marcus Reif o nemeckých stranách tu

Nanič imidž

Proste politické strany sú v ponímaní slovenského občana špina, niečo pre karieristov a šplhúňov, kde slušní občania nepatria. Taká je predstava občanov, a samozrejme takou sa stala aj realita.

Presne tak isto ako keď celé mesto vie, že na základnú školu na Orieškovej ulici chodia len hlúpe deti. Rodičia, ktorí sa o školské výsledky úzkostlivo zaujímajú, tam deti nedajú, odhovoria aj kamarátov a budú krútiť hlavami nad rodičmi, ktorí tam deti dajú. Takže tam budú chodiť len tie deti, ktorých rodičia si na imidži školy nepotrpia, o vzdelanie sa nezaujímajú, alebo si myslia že ich decká na lepšie nemajú. Politické strany na Slovensku sú taká ZŠ Oriešková, ktorú obchádzajú nie len šikovní, ale aj priemerní občania.

Nevravím, že si za zlý imidž politické strany nemôžu aj samy. Deväť z desiatich predsedov sú krátkozraké, na zisk orientované autoritatívne typy. Ale myslím si, že to je dôsledok, nie príčina. To, že na Slovensku dominujú predsedostrany, vychádza hlavne z toho, že občania vypratali priestor a umožnili niektorým obzvlášť do seba zahľadeným indivíduám budovať kult okolo svojej osoby a nazývať to politickou stranou.

Politika ako konzum

Na Slovensku sa občan na politike nezúčastňuje, len na ňu nadáva, buď pred televízorom alebo pri novinách. Podpis on-line petície alebo účasť na demonštrácii patrí k tým politicky najaktívnejším. No napriek tomu, že do politických strán chodia len “hlúpe” deti, každý od nich očakáva, že budú štát riadiť na jednotku. A keď to nezvládnu, musíme na nich vytiahnuť palicu.

Okrem toho, že občania na stranách neparticipujú, nedávajú im ani “stravné”. Vo funkčných demokraciách občania prispievajú zo svojho platu politickým stranám (trebárs 656 mil. dolárov v roku 2008 pre Obamu od bežných občanov). Normálne, ako keby to boli neziskovky. Ono, keď občan živí strany, je medzi nimi osobnejšie puto, stranícki lídri tak majú základnú motiváciu, ktorá v kritických momentoch pomôže držať sa na uzde alebo aspoň nekradnúť tak drzo ako u nás.

Niečo na porovnanie. V Nemecku a Čechách pred voľbami podiel darov fyzických a právnických osôb na volebných nákladoch strán stúpa až k 100%, na Slovensku sa zmenšuje. Vo volebný rok, keď sú výdaje strán na kampaň najvyššie, dary od Slovákov padli na 5% zo sumy nákladov na kampaň. Česká spoločnosť by dokázala volebné náklady jedného volebného cyklu potiahnuť za 3 roky (aj po odpočítaní Babiša), nemecká za 2 roky a slovenská za 18 rokov (nehovoriac o tom, že české a slovenské dary zahŕňajú aj príspevky od držiteľov verejných funkcií, ktoré sa v Nemecku vedú samostatne, tzn. reálne v niektorých rokoch by samotné dary na Slovensku boli skoro nula).

 

Bez strán a bez politiky

U nás sa politické strany ľuďom bridia a radšej by chceli nepolitickú politiku alebo nezávislých kandidátov. Vzývať ako alternatívu k politike nepolitickú politiku je ako vzývať nevzdelané vzdelanie ako alternatívu k vzdelaniu. Čo to má byť? Je príznačné, že formulácia vzdelané vzdelanie znie nezmyselne, ale nepolitická politika nie. Tiež je príznačné, že opak niečoho je predstavovaný ako funkčná alternatíva, pričom trebárs nebravčové bravčové by v mäsiarstve hneď vzbudilo odpor. No nepolitická politika? Kilo. A hlavne narezať.

Politika bez strán tvorená nezávislými kandidátmi je systém, ktorý funguje hlavne na ostrovoch s pár tisíc obyvateľmi. Všetky ostatné národy na tejto planéte tvoria politické strany na to, aby viedli ich štáty. Strany vedú nie len demokracie, ale aj totalitné a autoritatívne režimy. Predstava, že na Slovensku to môže byť inak, je z inej planéty.

Medzi občanmi sa viac a viac posilňuje predstava, že členstvo v politických stranách rovná sa šplhúnstvo a financovanie strán rovná sa korupcia. Úplne tak mizne občiansky pilier spoločnosti. Osobná účasť občana na politike je vymoženosť demokracie, nie jej neduh. Financovanie strán občanmi je forma kontroly a udržania vplyvu. Kto chce politikov korumpovať ten neprispieva strane s bločkom, ale prispieva jednotlivcom a cez Bahamy.

Parlamentná reality show

Slovenský politicky aktívny občan je najčastejšie čitateľ novín alebo divák televízie. Inak povedané konzument. Politika sa tomu samozrejme prispôsobila. Ak sa občania chcú prizerať, politici im spravia program. V parlamente sa stále častejšie objavujú hádky o hlúpostiach, malichernosti, nadávky, svaly a umelé prsia ako v pravej reality show. Ešte si aj môžeme zvoliť koho vyhodíme z Domu.

Politika pre pasívnych konzumne nastavených občanov je len televízny program, ktorý možno prepnúť. Hĺbku a vážnosť získava, ako všetko, len osobnou angažovanosťou. Hrať futbal je iné ako pozerať futbal z tribúny a iné ako ho pozerať v telke. Každý si inak potrpí na jedlo, ktoré má zjesť osobne, než na jedlo, ktoré vidí jesť spolustolovníka, či na jedlo, ktoré vidí v telke.  Politika v telke môže byť aj zhnitá. Ich problém. No i tak sa nájdu občania, ktorí budú chcieť vidieť ako sa tá hniloba bude jesť.

To na čom osobne neparticipujeme, je nám ukradnuté a môže na kvalite klesnúť veľmi hlboko. Súčasná slovenská politika presne týmto trpí. Čím ďalej, tým viac ju sledujú diváci schopní sa baviť na jej nízkosti. Politické funkcie tak obsadzuje osadenstvo, ktoré vie podliezť latku a to v koalícii i opozícii. A to je nebezpečne, lebo riadenie štátu si vyžaduje viac než len získavanie pozornosti a “zarábanie” hlasov.

Výchova elít po slovensky

Slovenská demokracia je ako rodina, ktorá má dieťa v škole pre hlúpe deti, lebo je rodičom ukradnuté. Nik sa s ním neučí, nerozpráva a jediný záujem vzbudí, keď zabezpečí rodinné prídavky. Od rodičov nedostane stravné ani vreckové, stravuje sa za štátne v útulku pre deti. Výchova podľa alternatívneho systému “ulica je prax života”. No i tak každý čaká, že z neho vyrastie neurochirurg. Keď miesto toho vykráda rodičovský byt, naháňame ho s palicou.

Možno čoskoro zistíme že sme toho parchanta ani nechceli. Tak ho jednoducho vyženieme alebo dáme do domova. Koniec experimentu, budeme si žiť len pre seba bez problémových detí a parazitov..

Tak jednoduché to ale nemusí byť. Na ulici môže nazbierať jemu podobných kamarátov, nejaký ten gang. Ostatná spoločnosť sa nám za neho poďakuje. Nám tiež nebude všetko jedno, keď s kamarátmi príde opätovať rodičovskú lásku, ktorú sme do neho nevložili. Veď akú lásku, skôr “aj toto sa tu stalo?”

Politickí parchanti

Že príliš sentimentálne prirovnanie? Možno. No na Slovensku si stále pletieme demokraciu, strany a voľby. Ten parchant, ktorého možno vyženieme z domu, je prirovnanie k stranám. To, že sa o nich nestaráme, neznamená, že prestanú existovať. Znamená to, že sa zvlčia, naplnia sa tupými a agresívnymi ľuďmi a budú nás chcieť ovládať.

Demokracia umožňuje občanom tvoriť a vychovávať vlastné politické elity, ktoré spoločnosť vedú pre prospech všetkých. To, že výchovu zanedbávame, je len cestou k tomu, aby sa v politike etablovala trieda, ktorá k nám bude pristupovať s rovnakým nezáujmom ako my k nej. Hovorí sa tomu diktatúra. Systém, kde vládne jedna skupina ostatným napriek ich nesúhlasu a žije z nich.

Slovensko, teda Slováci, si potrebujú uvedomiť, že ako je obyčajné bravčové lepšie než nebravčové bravčové, je lepšia aj obyčajná politika než nepolitická politika. Keďže nie sme ostrov s desaťtisíc obyvateľmi, nemôžeme fungovať bez politických strán. Viac než sa zaoberať Ficom či Sulíkom potrebujeme funkčné politické strany. Ešte viac potrebujeme angažovaných politicky aktívnych občanov, ktorí budú strany riadiť a nedovolia, aby firmy či nejakí samozvaní egoisti vytrhli kormidlo tejto krajiny z rúk občanov. Teda buď to alebo hajlujúci gang agresívnych hlupákov zo ZŠ Orieškovej.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?