Dane, smrť a príspevky politickým stranám

Autor: Štefan Hocko | 26.5.2016 o 12:52 | Karma článku: 2,54 | Prečítané:  388x

Namiesto špekulovania nad zmenami volebného systému alebo ohŕňania nosom nad hlúposťou národa by sme mali chcieť, dokonca vyžadovať, aby každý kto chce byť politikom, bol v prvom rade závislý na svojich voličoch.

Raz za štyri roky volíme v rovných a férových voľbách parlament, máme pluralitu politických strán, tak čo viac chcieť? Napríklad, aby sa strany deň po voľbách voličom neotočili chrbtom a nezostali tak tri roky a tri mesiace do začiatku ďalšej kampane. Často opakované riešenie je zaviesť väčšinové jednomandátové obvody, aby spojenie voliča a občana bolo užšie. Tento nápad sa stále objavuje i keď už bolo ukázané, že jeho zavedenie by bolo značné riskantné.

Aktuálny volebný systém je v poriadku a žiadnu zmenu si nevyžaduje. Ak chceme väčšiu zodpovednosť politikov k občanom, a ak chceme zmeniť parlament bezmenných tvári na parlament osobností, je lepšie než špekulovať nad volebnými formulami, zmeniť systém financovania strán. Žiadna reforma volebného systému nezmení puto politika a jeho sponzora. Preto medzi významnými sponzormi politiky musí byť občan.

Demokracia nie sú len strany a voľby raz za štyri roky, funkčné demokracie majú ukotvený princíp, že občania sa podieľajú na živote strán a hlavne ich významne spolufinancujú po celý volebný cyklus. Výpadky vo financovaní sú pre strany meradlom toho, či robia svoju prácu dobre.

Politika zadarmo

Súčasný slovenský systém financovania je zadarmo asi ako sú zadarmo vlaky, zadarmo zdravotníctvo a zadarmo školstvo. Štát stranám automaticky dáva za hlas vo voľbách cca 8 eur a ďalších 8 eur za hlas počas štyroch rokov, spolu s príspevkom na mandát je to skoro 20 eur na každého občana a 33 eur na voliča za volebný cyklus.

Zdroj: Vypočítané na základe zákona č 85/2005 a jeho predchodcu 47/1990 a podľa údajov od Belko.

Napríklad v Nemecku strana dostane od štátu len toľko, koľko dokáže získať od spoločnosti (členské, dary, príspevky atď.). Aby prežila, musí zostať zakorenená v spoločnosti, snažiť sa získavať členov, presviedčať ľudí, že vedie štát v ich prospech a že potrebuje, aby jej finančne pomohli.

Náš systém motivuje politikov uplácať voličov vratkami na plyn alebo vlakmi zadarmo. Skúsime si predstaviť, ktoré strany by prežili, ak by sa prúd financovania otočil? Aké by to bolo, keby politici prišli medzi svojich sympatizantov s kasičkami a nastavovali by ruky, lebo potrebujú na bilboardy? Ako dlho by prežili predsedostrany a bezmenné tváre v parlamente, keby kampaň závisela od toho, či si zarobia medzi priaznivcami? A čo keby zverejňovať sponzorov bola nie “len” zákonná povinnosť, ale čiara určujúca výšku príspevku od štátu? Čo by sa stalo je ťažké povedať, ale za zamyslenie to stojí viac než zmena volebného systému.

S istotou sa dá povedať, že súčasný slovenský systém politiky zadarmo je rovnako mizerný a netransparentný ako iné služby zadarmo, ktoré nám štát garantuje. Rovnako ako zdravotníctvo a školstvo, ani politiku nedokážu ľudia utiahnuť celú z vlastného vrecka, ale tiež by sa nemala stať len vecou bohatých. Našťastie systémov financovania politiky je veľa. Spomínaný nemecký systém je hybridom občianskeho a štátneho financovania, existuje aj kanadský hybrid, v ktorom 25 dolárov od občana zaokrúhli štát na 100 dolárov, v USA príspevky stranám rozdávajú niektorí zamestnávatelia ako firemný benefit, atď.

Je financovanie politickej strany príliš drahé?

Skúsme si predstaviť hypotetickú občiansku stranu založenú zdola, bez oligarchov a mecenášov, ktorá sa usiluje vyzbierať od občanov dosť peňazí na svoju volebnú kampaň. Koľko potrebuje? Najdrahšie kampane stáli okolo troch miliónov eur, najlacnejšie pol milióna.

Zdroje: výročné správy slovenských politických strán 2010 a 2012

Slováci nie sú obzvlášť bohatí, takže vyzbierať pol milióna nie je len tak, ale keď si to rozdelíme na drobné, vyzerá to inak. Polmiliónová kampaň by sa dala spraviť z príspevkov od 1667 ľudí prispievajúcich počas jedného roka každý mesiac 25 eur. Keďže voľby sú len každé štyri roky, dokázalo by sa na pol milióna vyzbierať aj 1042 ľudí po 10 eur, ak by odkladali mesačne počas celých štyroch rokov.

Vstupné náklady v skutočnosti nie sú vysoké. Čo chýba je záujem občanov, ochota sa združovať a viera, že dokážu krajinu vytrhnúť z rúk podnikateľov, gazdov a iných zadarmo politikov.

Tretia istota: príspevky politickým stranám

Že na Slovensku nikdy nebudú voliči prispievať politikom? Neskoro. Platíme dane. Ak stranám nedáme dobrovoľne, prispeje im niekto “iný”, na oplátku si odleje z našich daní a my sa budeme prizerať a nasierať ako zle sú nastavené štátne tendre. Potom strany odlejú aj sebe a my môžeme akurát zatínať päste a zuby.

Známy výrok Benjamina Franklina, že na svete sú len dve istoty, dane a smrť, môžeme pokojne rozšíriť o tretiu istotu: príspevky politikom. Platíme im nepriamo milióny v zámerne zbabraných tendroch a nekvalitných službách. Nedobrovoľná cesta financovania politiky je ten drahší a aj náročnejší variant. Teraz ju žijeme, a nie je to nič moc. Len dobrovoľné financovanie strán občanmi je cestou k štátu bez korupcie a klientelizmu.

Poštátnenie financovania politických strán na Slovensku im umožnilo sa úplne stiahnuť zo spoločnosti, uzavrieť sa pred ľuďmi a dokonca aj pred členmi. V parlamente máme už tri strany, ktoré členov vôbec neprijmajú. Pomohlo to našej politike? Sú politici nezávislí od sponzorov, necítia tlaky predávať politický vplyv? Alebo sú len nezávislí od voličov a k “sponzorom” majú súkromnejší prístup?

Politici sa chovajú len tak ako im nastavenie systému umožňuje. Vytvorenie lepších pravidiel pre financovanie politických strán a ich dôsledná kontrola občanmi prinesie aj lepší typ politikov. Zatiaľ čo zrušenie štátných príspevkov politickým stranám je len variáciou zlého systému "politiky zadarmo" a primkne strany k pochybným sponzorom, občianské sponzorovanie a angažovanosť ich priblíži k občanovi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?